Memoriál Otta Smika v RC Air Combate

Sedím a popíjam burčák a premietam si dnešný deň, čo napíšem a čím začnem. Burčák, kačica a Chorvátsky Grob patria k sebe najmä na jeseň. Pre nezainteresovaných, Chorvátsky Grob je malá dedinka neďaleko Bratislavy, kde sa pečú výborné kačice a husi. Z dediny je vidieť na neďaleké svahy viniča. Rovnako v Chorvátskom Grobe žije i rodina Krajčovicovcov. A práve bratia Krajčovicovci boli poslední dvaja piloti, ktorí zotrvali na oblohe až do záverečných minút finálového súboja na memoriáli Otta Smika v RC Air Combate v Bratislave–Vajnoroch dňa 23. 9. 2006.

Ráno už pre deviatou sa začali trúsiť prví súťažiaci, to už organizátori mali dávno pripravenú plochu na lietanie, vyznačené štartovisko a bezpečnostné línie. Bolo dostatok času na naladenie motorov a vytrimrovanie modelov. Dokonca aj bratia Moraváci, ktorí namiesto na juh vyrazili na sever (nechcel by som s nimi ísť na dovolenku, rozhodnú sa ísť k Jadranu a skončia pri Baltiku) mali dostatok času aklimatizovať sa. O 10.30 h. sa uskutočnil brífing a Zdeno Bajer za všetkých organizátorov privítal zaregistrovaných účastníkov. Štartovné pole bolo veľmi pestré a rád by som ho predstavil. Z najväčšej diaľky (2000 km) k nám zavítali šiesti kombatári z Ukrajiny (Aero Ukraine a „Meridian“ Mariupol Ukraine). Podľa výsledkov zatiaľ zbierajú skúsenosti. Pravidelne k nám do Bratislavy chodia i piloti zo Slovinska (ČUK Šk Loka a Sky Hunters). Tento rok nebola skupina pilotov zo Slovinska taká početná ako po minulé roky. Chýbal dokonca aj Andrej Pervinšek, ktorý Bratislavu pravidelne navštevuje. Rakúski piloti (Carinthian Knights a Concorde Aero Club) sú tak isto pravidelnými účastníkmi Air Combatov v hlavnom meste. Bratislavu navštívili piloti z Čiech a Moravy (Morawia wing, ich švejkovskú púť som už spomenul) a nakoniec nesmiem zabudnúť na domácich (Crazy a Flying Devils Squadron).

Medzitým sa podarilo urobiť rozlosovanie. Dvadsiaťtri registrovaných pilotov bolo rozdelených do štyroch heatov. V rámci nestrannosti rozlosovania sa použil program Matrix a čuduj sa svete, skoro všetci Ukrajinci boli v jednom heate a rovnaký osud postihol rakúskych a moravských pilotov. Hádam ešte ani dnes mi nik neverí, že som v tom rozlosovaní nemal prsty.

Všetci už netrpezlivo čakali kedy Zdeno Bajer (striedal sa s Róbertom Baťkom) zatrúbi klaksónom a prvá šestica pilotov sa s pokrikom rozbehne k svojim strojom. Neviem, či na všetkých akciách je taká výborná nálada, ale v Bratislave sa u ňu starala Morawia Wing a Flying Devils Squadron. Priateľské podpichovanie, vydávanie povelov v nemčine, angličtine a japončine (podľa typu lietadla) pred štartom, ale po „scramble“ si už nikto nič nedaruje.

Po treťom kole nasledovala krátka prestávka, výpočtové stredisko (aký honosný názov pre jeden laptop a jednu tlačiareň) muselo zrátať výsledky a sedem pilotov sa pomaly začalo pripravovať na záverečný finálový súboj.

Do finále postúpil Patrik Svída, Vlado Ogrizek, Kristián Popivčák (polovičný domáci) a štvorica domácich pilotov z Flying Devils Squadron, Jozef Barát, Tomáš a Filip Krajčovičovci a leader Michal Bajer. Vo vzduchu nastala naháňačka za stuhami a o čo najlepší čas. Dvaja vedúci piloti, Mišo a Kristián, sa pri jednom z neľútostných súbojov…

…